Mediácia
čo je mediácia?
Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácií pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Mediácia ako metóda a mediácia zo zákona
Mediáciu môžeme chápať v dvoch významoch. V tom prvom je mediácia ako metóda kedy sa nezávislá, nestranná a nezaujatá osoba snaží dve strany uzmieriť alebo prísť k nejakému riešeniu ich spoločnej situácie, ktoré spĺňa ich záujmy alebo môže sa chápať aj ako spôsob komunikácie medzi dvoma stranami bez zásahu tretej strany, kedy jedna zo strán využíva mediačné techniky na zamedzenie sporným situáciám a nezhodám za účelom nájdenia spoločnej dohody. V tomto prvom prípade sa jedná o mediačné techniky, ktoré sa dajú teóriou nadobudnúť a praxou zdokonaľovať a osoba ktorá ich ovláda vie pomôcť a sama sa vyhnúť sporným situáciám. V druhom význame chápeme mediáciu ako mediáciu zo zákona. V Slovenskej republike máme zákon 420/2004 o mediácií, ktorý definuje predmet úpravy, základné pojmy, osobu mediátora, výkon činnosti, mlčanlivosť, začiatok mediácie, účinky dohody o mediácií a iné. V tomto zákone sa dáva dôraz aj na registračné konanie mediátora, jeho odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie.
Kto je mediátor?
Podľa zákona o mediácií
Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácií dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácií uzavrie dohodu o začatí mediácie. Jeho zodpovednosť je vystupovať nezávisle, nestranne, nezaujato, viesť komunikačný proces a vytvoriť vhodné podmienky na nájdenie riešenia situácie zúčastnených strán, ktoré bude v súlade s ich záujmami. Okrem toho je mediátor povinný vykonávať svoju činnosť osobne, čestne, svedomito a zároveň dbať na účelnosť a hospodárnosť celého procesu. Mediátor nesmie sám rozhodovať o spore alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácií, aby prijali ním navrhované riešenie sporu.
Formou mediácie je možné riešiť spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov.
Výkon činnosti mediátora je podnikaním. Mediátor má nárok na odmenu za výkon svojej činnosti, ktorá sa určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácií a jej výška a spôsob určenia sa stanovuje v dohode o začatí mediácie.
Mediátor, osoby zúčastnené na mediácií a iné fyzické osoby prizvané k mediácií sú povinné, ak sa strany nedohodnú inak, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou. Mediátor nie je viazaný mlčanlivosťou v prípade súdneho konania o náhradu škody v rozsahu potrebnom na posúdenie porušenia povinností mediátora.
Výhody mediácie
Priebeh mediácie
Prvý kontakt s mediátorom
Môže prebiehať pomocou elektronickej korešpondencie, telefonicky alebo formou osobného stretnutia. Mediátora môžu kontaktovať obe strany s tým, že chcú vyriešiť svoju situáciu, alebo mediátora môže osloviť jedna zo strán a následne je na mediátorovi aby kontaktoval druhú stranu. Účelom tejto fázy je vysvetlenie zo strany mediátora čo môžu strany sporu od mediácie očakávať, čo od nich bude potrebovať a ako sa strany majú pripraviť na mediáciu. Taktiež je zisťovaná predstava a očakávania strán od mediácie. Dôležité je získať od oboch strán súhlas, že súhlasia s mediáciou.
Dohoda o začatí mediácie
Ak sú predstavy a očakávania obojsmerne jasné a obe strany súhlasia s mediáciou tak mediátor pripraví návrh Dohody o začatí mediácie a tento zo stranami prediskutuje a následne ho spoločne podpíšu.
Úvod a otvorenie mediácie
V tejto časti je mediátor aktívny. Vysvetľuje stranám základné pravidlá mediácie, aká je jeho rola a akú rolu hrajú strany. Je potrebné navodiť dôverné, priateľské prostredie a určiť komunikačné pravidlá. Nesmie sa zabudnúť na určenie dĺžky stretnutia, možnosti prestávok a podobne. Je potrebné aby úvodné slovo bolo primerané a zároveň boli povedané a stranami potvrdené všetky dôležité veci.
Naratívna fáza
Počas tejto fázy mediátor získava informácie od sporových strán. V tejto fáze je veľmi dôležité aby strany povedali svoje vnímanie situácie. Okrem toho je potrebné aby mediátor udržiaval v predchádzajúcej fáze stanovené komunikačné pravidlá, aby sa tvorila dôvera medzi sporovými stranami a postupne sa strany začali na seba pozerať ako na ľudské bytosti a obracali svoju pozornosť na prítomnosť a budúcnosť. Táto časť končí stanovením agendy, teda bodov o ktorých sa sporové strany budú baviť v ďalšej fáze.
Fáza vyjednávania
Ak je agenda stanovená a strany ju odsúhlasili tak celý proces sa môže presunúť do tejto fázy, ktorá sa nazýva tiež ako "ťažisko mediácie". V tejto fáze dochádza k vyjednávaniu strán a hľadaniu riešenia ich situácie. Rola mediátora v tomto procese je objasňovať nedorozumenia, uľahčovať komunikáciu, zaznamenávať diskutované návrhy. Môžeme povedať, že ťažisko práce v tejto fáze sa presúva smerom ku stranám. Pokiaľ strany našli a prediskutovali návrhy riešenia na všetky body z agendy tak mediačný proces sa môže presunúť do fázy písania dohody.
Fáza písania dohody o vyriešení sporu mediáciou
Vo chvíli ak sa podarilo nájsť konkrétne riešenia na body z agendy a sú vyhodnotené ako funkčné a praktické dochádza k spísaniu dohody. Dohoda môže byť spísaná mediátorom, advokátom alebo môže byť koordinovanou činnosťou viacerých strán.
Záver
Mediácia vo svojej podstate môže končiť troma spôsobmi. Môže sa stať, že sa strany nedohodnú a budú svoju situáciu riešiť inak; čiastkovou dohodou, kedy sa strany k mediátorovi ešte vrátia po splnení nejakej úlohy; alebo sa strany dohodnú a je spísaná dohoda. V každom z týchto troch prípadov mediátor ocení strany, že sa rozhodli ich situáciu riešiť mediáciou, ocení pokrok a vyzdvihne pozitívne časti z mediácie. Taktiež im navrhne ak sa v budúcnosti vyskytne nová situácia tak im rád pomôže túto vyriešiť.